Svedectvo – Rodičovskí misionári

Misionársky duch je v prvom rade o strate života

mama Elvira

Tato myšlienka mamy Elvíry ma nesmierne oslovila a hlboko sa ukotvila v mojom srdci.
Rada by som sa preto podeliť s každým jedným z vás, ktorí v hĺbke svojho srdca máte túžbu,
 aby tento misionársky duch vzplanul vo vás a napĺňal slová mamy Elvíry v konkrétnosti
života.
Pred vstupom do komunity som si vôbec nevedela predstaviť, čo znamená stratiť svoj život.
Neuvedomovala som si, že všetko to, čo robím pre môjho manžela, pre moje deti, pre
mojich rodičov, pre mojich priateľov a známych atď. môže byť o strate môjho života. Ale
bolo to naozaj tak ?!!! Dnes už viem, že u mňa to tak nebolo! Aj keď na oko sa mohlo zdať,
že sa obetujem pre tých medzi ktorými som žila bolo vždy prítomné moje „JA“ … aby som
sa ja dobre cítila, aby to bolo tak, ako som to ja videla, aby som ja mala z toho dobrý pocit,
aby som ja mala z toho dobrý pôžitok aby … ja, aby …ja, aby …ja …
Vďaka mame Elvíre, vďaka všetkým tým, ktorí povedali v komunite svoje ÁNO pre môj
vstup do komunity som začala pomaličky chápať. „Čo to znamená strata života“. Krok za
krokom som sa začala učiť a inak vnímať ľudí okolo mňa, vnímať ich potreby, vnímať
a počúvať to, čo hovoria, venovať im pozornosť, pozorovať na ich tvárach zmenu, keď sú
smutní, keď prežívajú bolesť, keď potrebujú byť len vypočutí atď., atď., atď.,
Bol to naozaj dobrý začiatok pre konkrétne poznanie a pochopenie slov mamy Elvíry.
Potom nadišiel čas pozvania na misie. Na druhý koniec sveta, aby som tieto slová naozaj
prežívala v konkrétnosti.
Misie sú naozaj vzácnym Božím darom. Miestom, kde život človeka sa stáva naplnením
straty vlastného života. Miestom darovania sa tým, pre ktorých sme boli pozvaní Bohom
v službe.
Viem, že nie všetci sme pozvaní ísť na misie na druhý koniec sveta. Som však presvedčená,
že túto misiu môžeme žiť v našom každodennom živote , tam kde sme Bohom pozvaní.
A ako na túto misionársku cestu nastúpiť a začať ju žiť ?
No predsa môžem zaprieť svoju pohodlnosť a byť účastná na kluboch. Svedčiť o skúsenosti
môjho života pre tých, ktorí prichádzajú prvý krát prosiť o pomoc v ťažkých životných
situáciách, ktorými sme my už prešli.
Môžeme sa prekonávať v čase, keď sa uskutočňujú regionálne stretnutia. Nabíjať sa slovami
mamy Elvíry a sv. otca Františka v zdieľaniach, ktorými sme boli oslovení a rozchádzali sa
ako svetlo Božej prítomnosti všade tam kde sa počas týždňa nachádzame.
Zúčastniť sa celoslovenských čenakolských stretnutí .  Sprostredkovať a šíriť všetky dary,
ktorých sa nám na nich dostáva v prostredí kde žijeme našu každodennosť.

A neposlednom rade mi napadla myšlienka, či by (ne)bolo možné časť našich dovoleniek
prežívať v komunitných misionárskych domoch, aby sme zažili misionársky život a spoznali
život našich detí, ktoré sa rozhodli ísť na misie.
Ja verím, že každý z nás ma misionárskeho ducha vo svojom srdci. Preto sa modlím za
každého jedného nech je neustále zapálený a slúži všade tam kde je Bohom pozvaní.